Dnes som upratoval na svojom blogu. Doplnil som si profil a prečítal ostatné svoje blogy. V rámci zadania som si prečítal čoho sa vyvarovať pri písaní blogu.
Je pre mňa náročné písať kvetnaté vety. Pamätám si na svoj prvý sloh na ZŠ - Moja najobľúbenejšia kniha... Bola. Známka zo slohu štyri a ešte som si vypočul... Aký som lenivý, napísal len polovičku Apäťky. Zato spolužiačky sa prekonávali počtom strán... Vcirky. :-)
Ďalšie kvetnaté vety - maturita zo slovenčiny... Vidiac témy, dostal som brutal husacinu po celom tele. Prežil som. Profka bola mamina kamoška a dostal so super známku. Aspoň pre mňa... Dobrý. Profka vyfasovala odo mňa bukrét, kávu a bonboniéru. Nezabudla poznamenať, že kvety nefajčí...
Vysoká škola - matika - samé vety, ale už nie kvetnaté. Bolo ich veľa a hlavne ich bolo treba vždy dokázať... Chémia bola v tomto lepšia, kvetnaté vety neboli. Chvalabohu.
A teraz DVUI. Znova kvetnaté vety. Už nie... Prosííííííííím. Ja sľubujem, že nebudem blogovať...
Mám pocit, že som sa po dlhej dobe prekonal. A to si nefandím. Toľko riadkov kvetnatých viet je u mňa na nobelovu cenu. Alebo stačí len absolvoval... Nobelovu cenu prenechám vám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára