nedeľa 7. novembra 2010

Zadanie W5

Vybral som si časť I1 - Vyhľadávanie.
Postupoval som krok za krokom, podľa študijného materiálu. Bolo zaujímavé sledovať, ako jeden znak alebo slovo zmení množstvo webstránok, ktoré sa nám vygúglujú.
Časť - špeciálna syntax vyhľadávaní bola "fajn" spríjemnením víkendu. Pre bežného človeka myslím si, aj zbytočná.
Rozšírené vyhľadávanie občas používam, podotýkam občas. Ako bežný človek (dúfam) napíšem do gúglu pár slov a potom klikám na zobrazené linky (max. na prvej strane). Potom zmením kľúčové slovo, niekedy použijem úvodzovky.
Skúsim šťastie nepoužívam, ani kalkulačku. Mapy používam, keď sa niekam chystám a prekladač dosť často, pretože z angličtiny ma o "chviľu" čaká štátnica.

Zadanie W4

V rámci informatiky využívam programy gimp, audacity, open office.
Deti bavia hlavne prvé dva. Pri open office sa ma vždy starší snažia odbiť vetou:"Načo nám to bude, keď máme MS Office." Je dosť ťažké deťom na ZŠ vysvetľovať o nelegálnom softvére... Oni majú iné starosti a problémy. Menšie deti nič neriešia-nemajú problém akceptovať niečo iné, nemajú problém so steretypmi.
Fandím ľuďom, ktorí nepodľahli... a sú slobodní.

sobota 6. novembra 2010

Zadanie W3

Dnes som upratoval na svojom blogu. Doplnil som si profil a prečítal ostatné svoje blogy. V rámci zadania som si prečítal čoho sa vyvarovať pri písaní blogu.

Je pre mňa náročné písať kvetnaté vety. Pamätám si na svoj prvý sloh na ZŠ - Moja najobľúbenejšia kniha... Bola. Známka zo slohu štyri a ešte som si vypočul... Aký som lenivý, napísal len polovičku Apäťky. Zato spolužiačky sa prekonávali počtom strán... Vcirky. :-)
Ďalšie kvetnaté vety - maturita zo slovenčiny... Vidiac témy, dostal som brutal husacinu po celom tele. Prežil som. Profka bola mamina kamoška a dostal so super známku. Aspoň pre mňa... Dobrý. Profka vyfasovala odo mňa bukrét, kávu a bonboniéru. Nezabudla poznamenať, že kvety nefajčí...
Vysoká škola - matika - samé vety, ale už nie kvetnaté. Bolo ich veľa a hlavne ich bolo treba vždy dokázať... Chémia bola v tomto lepšia, kvetnaté vety neboli. Chvalabohu.
A teraz DVUI. Znova kvetnaté vety. Už nie... Prosííííííííím. Ja sľubujem, že nebudem blogovať...

Mám pocit, že som sa po dlhej dobe prekonal. A to si nefandím. Toľko riadkov kvetnatých viet je u mňa na nobelovu cenu. Alebo stačí len absolvoval... Nobelovu cenu prenechám vám.